Prepáč mi to a ja ti odpustím..

Neviem, či si vedel, že prídem. Ja som nevedela, že tam budeš. Sedela som o pár metrov ďalej, v inom podniku ako ty. Mojej kamarátky priateľ, a tvoj kamarát zároveň, nás zavolal k vám. Keď som prišla, nebol si tam. Iba prázdna stolička a na nej prehodený tvoj sveter, ktorý mi našepkal, že si tu. Ako som ho zbadala, okamžite som vedela, že sa stretnutiu s tebou nevyhnem. Som na to pripravená? Nie, ale otočiť sa nemôžem. Hľadám voľné miesto. Je presne oproti tebe, za vrch stola. Sadnem si a čakám. Z kabelky si vyťahujem mobil ("Bože, koľko smsiek sme si poslali a ja sa pamätám na tie prvé! A dokonca tie najkrajšie mám zapísané v denníčku"). Objednávam si niečo na pitie ("spomeniem si na náš obľúbený podnik a ako si mi ty objednával piť, teraz to musím.. sama"). Prichádzaš. Zbadáš ma. Sadáš si. Znova sa na mňa pozrieš. Pozdravíme sa. Ja s úsmevom, ty nie. Celý večer pozerám striedavo na kamarátku, na tvojich kamarátov, do minerálky a občas aj na teba. Naše pohľady sa za ten celý čas nestretnú. Ale cítime ich. Pozerám sa na teba. Vidím tvoje hnedé veľké oči, do ktorých som sa pozerala s láskou, vidím tvoje plné pery, ktoré som s láskou bozkávala toľkokrát! Spomeniem si na tvoje ušká, jedno je viditeľne menšie ako druhé. Veľmi sa mi to páčilo. Vidím tvoje ruky. Toľkokrát si ma s nimi hľadil. S láskou. Všimla som si, že si trošku pribral. Nevadí, bol si vždy veľmi chudučký. Konečne sa usmeješ. A spomeniem si na milión okamžikov, kedy si sa usmieval.. Na mňa. Za celý ten večer si nespomeniem na tie klamstvá, na tú bitku s mojim kamarátom, na tie vyhrážky. Spomínam iba na to krásne, čo sme spolu zažili. Prechádzky, "výlety", na občasné chodenie poza školu s cieľom byť s tebou.. Aj na tie intimnješie chvíle si spomeniem. Ako som ti ležala v náruči, ako sme sa bozkávali a ako sme si hovorili "Milujem ťa" so šťastným úsmevom na perách. A teraz.. Teraz tu sedíme, každý na opačnom konci stola, nepozrieme sa na seba, nerozprávame sa, keď niečo vravíš kamarátovi, nepočúvam ťa, lebo sa mi to nezdá vhodné. Nehovoríš to mne. Je zvláštne sedieť oproti sebe s niekým, koho ste niekedy milovali. Cítite tú chuť lásky niekde vo vnútri, niekde hlboko v sebe, ale je to len chvíľa. Prejde. Už neexistuje. Ale ona tam bola. Dva roky! Vkuse!

"Ja už idem," vytrhla ma z myšlienok kamarátka.
"Okej, idem ajja."
"Ale čo bysi išla, ešte si si nedala so mnou panáka," vraví mi s úsmevom jedentvoj kamarát.
"Nie, nie, prepáč, nechcem."
Obliekala som sarýchlo, zbalila mobil, zaplatila a pozrela sa na teba. A pozeráš satiež. Náš druhý spoločný pohľad v ten večer. "Ahoj," poviem s úsmevoma ty odzravíš.. Tiež s úsmevom.

Ešte v ten večer si doma sadám k počítaču. O dve hodiny prídeš aj tyna internet. Píšeme si. Píšeme si už dávno, veď sme sa udobrili.Minulosť sme uzavreli.
"Mala prísť aj Janka, ale bolo jej zle, takneprišla:D"
"Fakt? Škoda, musíš mi ju niekedy ukázať;)"
Píšemúprimne. Som na ňu zvedavá. Na svoju nástupkyňu:) Určite sa nechcemporovnávať, ju alebo seba zhadzovať vo svojich myšlienkach. Som lenzvedavá aká je. Poslal mi fotky. Jej milá tvárička prezrádza jej vek.Páči sa mi. Úprimne:). "Som spokojná", vravím si v duchu. Usmievamsa.

Veľmi som ti ublížila, taký rýchly a nečakaný rozchod som ani janečakala. Prepáč mi to, že som ti ublížila, prepáč mi tie alkoholovéorgie, ktoré si usporiadal, aby si na mňa zabudol, prepáč mi zavšetko, čo ťa ranilo a malo to súvislosť so mnou.

Ja som ti už dávno odpustila...