Mala som vtedy asi tri - štyri roky, keď som na jednej zahraničnej stanici uvidela reklamu na aviváž, kde sa macko túlil k nejakej deke, ktorá bola príjemná a voňavá. Samozrejme, mňa výhody používania aviváže nezaujímali, mňa zaujímal ten macko, ktorý sa sám hýbal, žmurkal a dokonca aj rozprával a otváral pritom ústa. Pamätám si dodnes, ako som tú reklamu doslova hltala a začala som uvažovať. Keďže to bolo po nemecky, nevedela som, o čom je tá reklama, ale ja som si to vysvetlila po svojom. Ak vykúpem svojho macka v tej aviváži, začne mi sám od seba rozprávať a ja budem mať neobyčajného kamaráta, ktorého nikto iný nemá.
V tej dobe môj otecko chodil na služobné cesty do Nemecka a tak som ho jedného pekného dňa, a niekoľko dní potom, (po)prosila, či by mi tú vec tekutú nekúpil. Nuž, čo mal môj chudák otec robiť? Keď prišiel z jednej služobky domov, vytiahol tú aviváž z tašky a ja som bola celá bez seba od radosti. Rodičia si vymenili ustarostené pohľady, zobrali vandeľ, naliali doň aviváž, zobrali môjho najobľúbenejšieho macka a vložili do vandľa. Povedali mi, že ho tam cez noc nechajú a ráno bude rozprávať. No, neviete si predstaviť to moje vzrušenie, ja ani neviem, či som tú noc vôbec spala. Ráno bolo ťažké. Len čo trocha vyšlo slnko, utekala som do kúpeľne. To sklamanie, čo nasledovalo, bolo asi také veľké, ako keď mi ten istý drahý otecko o pár rokov neskôr povedal, že Ježiško neexistuje. Macko bol v tej istej polohe, v akej bol aj večer, bez nejakých známok života, bez úsmevu, ktorý som čakala, keď ma zbadá. Tak mi rodičia vysvetlili, ako to funguje vo svete (samozrejme, primerane môjmu veku) a načo je tá tekutá vec v skutočnosti. A tak nám v kúpeľni trónila dlhé roky veľká fľaša krásne voňajúcej aviváže, ktorú sme nemohli aplikovať, pretože vtedajšie socialistické pračky o aviváži ani nepočuli.
O pár rokov neskôr, s nejakými tými absolvovanými hodinami z fyziky, chémie a biológie, som sa opäť dopustila prehrešku voči logickému uvažovaniu. Ako asi každá mladá baba, tiež som túžila zhodiť nejaké to kilečko zo svojej váhy, najlepšie veľmi pohodlne a rýchlo. Drastické diéty a cvičenia nie sú pre mňa. Dnes skoro v každom ženskom časopise, ale aj v televízii, nájdeme reklamu na špeciálne drinky alebo tabletky, sľubujúce schudnúť aj 10kilov v priebehu dvoch týždňov. Najprv som sa na to pozerala dosť skepticky, ale jeden prípravok, ktorý sa dal kúpiť v lekárni, ma zaujal a tak som sa rozhodla investovať svoje peniaze do jedného balenia. Neviem prečo mám takú fixnú predstavu o tom, že keď je niečo z lekárne, automaticky to má pomáhať ľuďom.
Prišla som domov, plná očakávania, či mi prípravok pomôže schudnúť. Prečítala som si príbalový leták a zdalo sa mi všetko okej. Nežiaduce účinky boli ako pri každom inom lieku popísané, t.j. nejaké prípadné vyrážky, zvracanie, dávenie, búšenie srdca a podobne. Tak som sa teda pustila do chudnutia bez námahy a obmedzovania sa v stravovaní.
Prebehol prvý týždeň a nevidela som žiadny výsledok. Teda, mala som stále rovnakú váhu a fakt som si dovolila jesť to, na čo som mala práve chuť. To mi dodalo chuť pokračovať v mojom „chudnutí“. Prešiel druhý týždeň a nič. Tretí týždeň bol prelomový. Pribrala som kilo. Nedalo mi to a išla som sa pozrieť na internet, prečítať si pár diskusií k môjmu prípravku, do ktorého som vkladala všetky svoje nádeje, že dosiahnem niekedy opäť svoju pôvodnú váhu. Pozitívne reakcie sa striedali s negatívnymi a mne postupne svitalo. Síce niekto schudol pri užívaní prípravku XYZ a vychvaľoval ho, ale nezabudol dodať, že sa venoval aj nejakému tomu telocviku a aj obmedzovaniu v stravovaní. Aha, v tom je ten fígeľ...
Tabletky som v ten deň prestala brať. Bolo mi ľúto tých peňazí, ktoré som do toho investovala, ale bola som o jednu skúsenosť bohatšia a preto nemám v skutočnosti za čím ľutovať. A čo majú obidva príbehy spoločné? V obidvoch vystupuje dobre prepracovaná reklama, naivita autora a cenná skúsenosť ako držiteľ Oskara vo vedľajšej úlohe. Na svoju obhajobu sa spýtam, neučíme sa predsa celý život?
(Upozornenie: Nikdy som žiadne tabletky na chudnutie nebrala, pretože im neverím. Spomenula som to preto, lebo poznám ľudí, ktorí niečo také vyskúšali a naleteli. Takže druhá časť príbehu je fiktívna, ale predsa len prerozpráva osud mnohých ľudí, ktorí vyskúšali tieto preparáty a po ich užití zostali sklamaní..)